Úvod

Obec bola osídlená už v eneolite neďaleko Košaroviec bolo objavených 6 východoslovenských mohýl z konca eneolitu a začiatkom doby bronzovej. Z administratívno-historického pohľadu leží obec v severnej časti bývalej Zemplínskej stolice, ktorá bola najväčšou stolicou na Slovensku. Rozprestierala sa od severných hraníc Slovenska po rieku Tisa na juhu. Jej väčšia časť, bývalý Horný Zemplín, ležala na Slovensku, menšia, tzv. Dolný Zemplín, sa rozkladala na území dnešného Maďarska.

Slovenská časť stolice bola osídlená už v predhistorických dobách. Archeologické vykopávky dokladujú osídlenie už v staršej dobe kamennej-paleolite (nálezisko v obci Cejkov). V období neolitu územie Východoslovenskej nížiny osídlil roľnícky ľud, ktorí charakterizuje lineárna keramika. Osídlenie sa ďalej šírilo na sever, v eneolite (2000-1800 pnl)už boli osídlené horné toky Tople, Ondavy a Laborca. V tomto období osídľuje severný Zemplín ľud patriaci ku kultúre východoslovenských mohýl. Mohyly sú hlinené násypy navŕšené z okolitej zeminy, ktoré slúžili na pochovávanie ľudí. Práve v katastri obce sa zachovalo niekoľko mohýl tejto kultúry.